V dňoch 24.10. – 26.10. 2018  sa Základná škola Jána Kupeckého  obliekla do  modrej, červenej a bielej farby. Farieb, ktoré spájajú od roku 1918 dva národy – Čechov a Slovákov. Na žiadnej oslave nemôžu chýbať priatelia a tak naše pozvanie prijali pani učiteľky a žiaci 9. ročníka z družobnej  6. ZŠ s MŠ z Mladej Boleslavi. Vo štvrtok deviataci  putovali po stopách významných osobností našej spoločnej  histórie. Navštívili  Brezovú pod Bradlom, kde žiaci spoznali architekta Dušana Jurkoviča, ktorý navrhol Mohylu nad hrobom svojho zosnulého priateľa Milana Rastislava Štefánika. Hold tomuto politikovi  vzdali žiaci  položením kytice modro-červeno-bielych  kvetov.  Putovanie  za minulosťou  pokračovalo návštevou zámku  v Topoľčiankach , ktorý  bol v čase prvej Československej republiky obľúbeným  letným  sídlom  prezidenta  Tomáša GarriguaMasaryka.  Večer sa niesol v duchu súťaženia – deviataci úspešne zvládli AZ kvíz v českom aj slovenskom jazyku  a prostredníctvom  filmu Rukojemník sa preniesli do roku 1968.

V piatok sa vyučovanie začalo o 8,00 slávnostne , spomienkou na roky  nie tak dávno minulé, hymnou  Československej republiky. Pre  starších to bola nostalgia aj hrča v krku, pre deti prekvapenie. Vyučovanie – historický deň -  pokračovalo netradične, na rôznych stanovištiach, ktoré sa venovali historickým medzníkom Československa. Kým  bol žiakom 8. a 9. ročník premietnutý v PKC film  Dubček, natočený podľa knihy autora Ľuboša Juríka Rok dlhší ako storočie,  ostatní žiaci v škole putovali po stopách Štefánika, dozvedeli sa, ako  sa menila naša krajina v priebehu časov, ako sa menili rôzne politické systémy, stali sa divákmi  Bratislavskej  lýry,  vyskúšali rôzne módne kreácie toho obdobia, mohli v rukách držať staré československé mince a bankovky, zahrať sa  hry  detstva svojich starých rodičov. Niektoré  stanovištia sa však venovali aj tej  odvrátenej strane  našej histórie– autentické výpovede ľudí, ktorých daná doba  postihla  negatívne.A ako túto časť dejín vnímali deti?  Úplné ticho, vnútorné spracovanie témy, u mnohých aj otázky, či to bolo naozaj tak, ale objavila sa aj slza.  Deti si túto históriu vzali za svoju, prijali ju a zhodnotili. Aj toto je dôležitý moment v ich živote.  Do aktivít boli  zapojení  aj tí najmenší  žiaci.  Pripravovali projekty, pozerali  Matelka, Filmárika a Filmušku ale aj Kremienka a Chocholúšika.  Konštatovanie detí nás veľmi  potešilo – rozprávky boli super!

Aj takýmto spôsobom sa škola pokúsila o to, aby súčasná mladá generácia poznala udalosti, ktoré sa stali dávno predtým, ako sa narodili.